Budem sa snažiť odpovedať na všetky otázky, ale skôr vo forme jedného bloku. Bisexualita nie je totiž jednoduchou sexuologickou témou. Názory na bisexualitu variujú v širokom spektre od Freuda – ktorý tvrdil, že všetci muži a ženy sú vo svojej podstate bisexuálni až po názory, že bisexualita neexistuje a všetci tí, ktorí hovoria o sebe, že sú bisexuáli sú buď homo-, alebo heterosexuáli, ktorí ešte nemajú jasno o svojej sex. orientácii. Existuje aj tzv. situačná, alebo vynútená bisexualita – označuje sa ňou homosexualita mužov napríklad vo vezení, alebo v uzavretej skupine ľudi jedného pohlavia, kde sa homosexuálny styk považuje za východisko z núdze a muži po návrate na slobodu pokračujú v heterosexuálnych vzťahoch.

Podľa mojich poznatkov, nepriťahujú obe pohlavia bisexuálov rovnako, väčšinou preferujú jedno pohlavie, aj keď oni väčšinou hovoria, že na pohlaví nezáleží a že hľadajú osobnosť, ktorá ich zaujme. Je možná aj zmena preferencií počas života.

Žena bisexuálka, ktorá preferuje viac ženské pohlavie nie je lesbička, pretože vtedy by jednoznačne preferovala iba ženské pohlavie. Niekedy však uvedomenie si homosexuálnej orientácie nie je jednoduché a priamočiare a žena si môže až po čase strávenom v heterosexuálnom vzťahu uvedomiť, že je lesbička. Keď si to však uvedomí, potom má už iba homosexuálne vzťahy.

Ďalším problémom je, že v niektorých obdobiach a v určitých spoločenských skupinách je bisexualita in. Potom dochádza k experimentovaniu s ľudmi rovnakého pohlavia v rámci skupinového sexu, užívania alkoholu alebo drog. Vtedy je možné skutočnú bisexuálnu orientáciu týchto ľudi spochybniť.

O bisexuálnej orientácii sa podľa mňa možno dozvedieť aj až v neskoršom veku. Závisí od situácie. Môže dôjsť ku kríze heterosexuálneho vzťahu a hľadanie porozumenia u človeka rovnakého pohlavia, pričom priateľstvo môze skončiť aj pohl. stykom.

K otázke č.5 som sa už vyjadril. Nie je to jasné, ale takéto názory sú aj v odbornej verejnosti. Ťažko je odhadnúť, akú úlohu hraje priležitosť, chuť experimentovať, zažiť niečo nové a pod.

S Freudovým názorom sa celkom nestotožňujem, potom by totiž malo byť bisexuálov podľa mňa oveľa viac.

Presné príčiny bisexuality podľa mojich poznatkov nepoznáme. Podľa teraz platných teórií sa sexuálna orientácia utvára počas vnútromaternicového vývoja a jedinec nemôže za to, ako je sexuálne orientovaný. Ťažko je to napasovat na bisexualitu. Podľa mňa ide skôr o veľký sexuálny apetít, prípadne neuspokojivý hetero, alebo homosexuálny vzťah. Ak sa k tomu pridá alkohol, alebo drogy, bisexuál je na svete. Máme však aj jednoznačných homosexuálov, ktorí po rokoch homosexuálneho života zrazu zistia, že sa zaľúbili do ženy a chcú s ňou ďalej žiť. Ťažko je to sexuologicky vysvetliť a zapadá to do obrazu bisexuality, ako veľmi rôznorodého a zložitého sexuologického problému.

Čo sa týka čísiel, aj ja som sa stretol v tejto súvislosti iba s údajmi Kinseyho. Iné k dispozicíi nemám.

S prípadom, že bisexualita zruinovala dlhoročné manželstvo s dvomi deťmi, pričom manželka odišla ku svojej priateľke a deti ostali s otcom som sa stretol. Toto by však mohol byť skôr prípad lesbičky, ktorá bola vychovavaná heterosexuálne a svoju orientáciu zistila až po rokoch. Ona totiž v heterosexuálnom vzťahu už ďalej nechcela pokračovať a chcela žiť iba so svojou partnerkou.