Zhubné nádory močového mechúra majú významné miesto v histórii štúdia epidemiológie a etiológie profesijných nádorov. Dokonca ide o prvú malignitu, pri ktorej sa dokázal priamy vzťah k expozícii karcinogénom v pracovnom prostredí. Neskôr bolo identifikované celé spektrum chemických látok v pracovnom a celkovom vonkajšom prostredí človeka zodpovedných za vznik zhubných nádorov tejto lokalizácie, z ktorých najvýznamnejším je fajčenie.

Zhubné nádory močového mechúra patria medzi najčastejšie malignity močového systému najmä u mužov, u ktorých sú v celosvetovom meradle na ôsmom mieste a predstavujú 4,7% všetkých novozistených malígnych ochorení. Na Slovensku predstavujú 3,9% novozistených zhubných nádorov u mužov a 1,4% u žien. Na úmrtnosti v dôsledku malígneho ochorenia sa podieľajú 3,2% u mužov a z celkového počtu žien.

Asi 43% karcinómov močového mechúra nemá presnú lokalizáciu a 13% zaberá viac ako jednu sublokalizáciu. V prípadoch výskytu nádoru iba v jednej sublokalizácii, bola väčšina, až 40% lokalizovaná na bočných stenách a najmenej, iba 3% na prednej stene.

Z hľadiska geografickej distribúcie sa najviac karcinómov močového mechúra vyskytuje vo vyspelých štátoch severnej Ameriky a západnej Európy (viac ako 15/100 000 mužov), menej v Austrálii a východnej Európe (10-15/100 000 mužov) a najmenej v krajinách Ázie okrem Japonska a južnej Ameriky okrem Brazílie. Vo väčšine európskych krajín je pomer ochorení mužov a žien 5:1 a viac v neprospech mužov. Pomerne vysoký výskyt sa zaznamenal aj v endemických oblastiach zamorených parazitom Schisostoma haematobium v severnej Afrike a na Blízkom Východe.

Incidencia zhubných nádorov močového mechúra v čase narastá, a to u mužov zhruba o 1% ročne. Pripisuje sa to nielen zvyšujúcemu sa pôsobeniu rizikových faktorov a zlepšeniu diagnostiky, ale aj tendencii patológov klasifikovať ako malígne neinvazívne papilárne nádory. Na druhej strane mortalita najmä vo vyspelých krajinách poklesla, čo možno pripísať pokrokom v diagnostike a liečbe tohto ochorenia. Na Slovensku incidencia a mortalita za posledných 30 rokov pomaly, ale trvale stúpali, pričom v prípade mortality sa zaznamenala tendencia k stabilizácii iba v posledných rokoch.

Výskyt a mortalita zhubných nádorov močového mechúra rastie s vekom. Toto ochorenie je veľmi zriedkavé pred 35. rokom života, v 2/3 prípadov sa vyskytuje u osôb 65-ročných a starších. U mužov incidencia a mortalita prudko stúpa so zvyšujúcim sa vekom a vrcholí u 80-ročných a starších. U žien incidencia s vekom tiež narastá, ale na podstatne nižších hodnotách s tendenciou k poklesu v najvyšších vekových skupinách. Karcinómy mechúra z prechodného epitelu sú veľmi vzácne v prvých dvoch dekádach života.

Päťročné prežívanie pacientov so zhubným nádorom močového mechúra varíruje. V USA je to od 87% u pacientov diagnostikovaných v skorom, lokalizovanom štádiu, do 9% u pacientov so vzdialenými metastázami. V lokalizovanom štádiu ochorenia majú lepšiu prognózu belosi a muži, v porovnaní s černochmi a ženami, kým v pokročilom štádiu ochorenia sa nezistili podstatné rozdiely. Na Slovensku dosahovalo 5-ročné prežitie 58% mužov a 54% žien diagnostikovaných v rokoch 1985-89.

Z rizikových faktorov zhubných nádorov močového mechúra patrí k najdôležitejším profesijná expozícia karcinogénom a fajčenie. Posledné prieskumy ukázali, že 21-25% karcinómov močového mechúra u belochov a 27% u černochov možno pripísať expozícii karcinogénom v zamestnaní, pričom latentná doba môže dosiahnuť až 50 rokov. Pri veľmi selektívnej expozícii až u 100% exponovaných pracovníkov vznikli karcinómy močového mechúra, pričom ako výnimočne silný karcinogén sa ukázali postupne benzidín, 2-naftylamín a 4-aminobifenyl. Neskôr počet týchto karcinogénov stúpol na 5, pričom niektoré z nich našli použitie i vo farbách na vlasy. Celkovo sú v súvislosti s uvedenými chemikáliami, prítomnými vo farbách ohrození rizikom vzniku týchto nádorov najmä pracovníci zamestnaní pri výrobe farieb, spracovaní koží, gumárenskom a textilnom priemysle, maliari a kaderníci. Zákaz používania 2-naftylamínu platný asi 40 rokov, spolu s so striktným dozorom pri používaní ostatných arylamínov prispel k podstatnému obmedzeniu profesijnej expozície najmä vo vyspelých štátoch. Spojitosť so zamestnaním a rizikom vzniku zhubných nádorov močového mechúra bola v menšom alebo väčšom rozsahu dokázaná aj v ďalších zamestnaniach. Z ďalších karcinogénov prichádzajú do úvahy aj polycyklické aromatické uhľovodíky, azbest, arzén a iné.

Fajčenie cigariet sa pokladá za hlavnú, ako aj všeobecne a jasne dokázanú príčinu karcinómov močového mechúra. V rôznych krajinách sa fajčeniu pripisuje 1/3 až 1/2 zhubných nádorov močového mechúra u mužov a 1/4 u žien. Fajčiari majú 2-3-násobné vyššie riziko vzniku týchto nádorov v porovnaní s nefajčiarmi, riziko sa zvyšuje s dĺžkou fajčenia a s počtom vyfajčených cigariet. U fajčiarov cigariet bez filtra je riziko o 35-50% vyššie v porovnaní s fajčiarmi cigariet s filtrom. Inhaláciou dymu hlboko do pľúc sa riziko zvyšuje asi o 30-40%. Zanechaním fajčenia sa postupne riziko vzniku týchto nádorov znižuje, pričom k najvýraznejšiemu poklesu rizika dochádza počas prvých 2-4 rokov nefajčenia a potom sa už zásadne nemení. Fajčenie fajok, cigár a žuvanie a šnupanie tabaku nepreukázalo vo väčšine štúdií zvýšené riziko. Mechanizmus, ktorým fajčenie cigariet vedie ku vzniku zhubných nádorov močového mechúra nie je zatiaľ do detailov objasnený. Prítomnosť niektorých arylamínov v cigaretovom dyme, najmä 2-naftylamínu a 4-aminobifenolu, i keď v malých množstvách poukazuje na ich pravdepodobne hlavnú úlohu v tomto procese.

Z ostatných rizikových faktorov ide predovšetkým o urologické ochorenia ako napríklad infekcie močového mechúra a lieky a liečebné postupy. Vplyv dietetických faktorov, ako káva a umelé sladidlá sa u ľudí nepotvrdil.