Nie, ale mení sa ich postavenie v spoločnosti. V oveľa väčšom meradle ako doteraz rozhodujú o strategických problémoch spoločnosti a určujú trendy a pravidlá. Stále viac mužov musí akceptovať, že žena je lepšia a preto im šéfuje

Novou úlohou je to, že spoločnosť vo veľkej miere riadia. To má súvis s oveľa väčšími možnosťami ženy venovať sa svojej profesionálnej kariére a zarábať viac peňazí. Dôsledkom toho zostáva logicky oveľa menej času na manžela a starostlivosť o deti. Muž sa dostáva do pozície minimálne seberovného, ale veľmi často aj do polohy menej zarábajúceho člena rodiny, od ktorého sa očakáva, že bude udržiavať teplo rodinného krbu a starať sa o deti. Táto nová úloha úplne prevracia naruby všetko.
Tisícročia bolo klasickou úlohou žien udržiavať teplo domova a starať sa o deti. Očakávalo sa, že tomu podriadia celý svoj ďalší život, svoju kariéru. Muži zase mali za úlohu rodinu materiálne zabezpečiť a ochraňovať pred nebezpečenstvom. Tým, že domov prinášali peniaze celkom logicky považovali za prirodzené, že aj rozhodovali o ich použití. Podobne to bolo aj v sexe. Od ženy sa očakávalo, že splní mužove predstavy.

Táto nová úloha úplne prevracia naruby všetko, čo mali muži vštepené či už geneticky, alebo výchovou. Veľmi často sú zmätení z toho, čo sa od nich očakáva a nie sú pripravení prijať úlohu toho, ktorý v domácnosti nie je dominantný.

Myslím, že sa to nedá generalizovať, ale hlavnou zmenou podľa mňa je, že súčasné ženy očakávajú, že muž ich bude považovať za rovnocenného partnera.

Myslím, že nie. Možno sú iba otvorenejšie a neboja sa presadzovať svoje názory.

Mali by sa naučiť viac načúvať a byť viac empatickí k svojim partnerkám. Najlepšou taktikou je dohodnúť si pravidlá vzájomného spolunažívania tak, aby ani jeden z partnerov nemal pocit, že ten druhý má navrch. Každá výhoda by mala byť kompenzovaná povinnosťami. Ale súčasne by sa nemali vzdať svojich typických vlastností. Lebo práve rozhodnosť a priamočiarosť u mužov ženy najviac oceňujú.

Nedá sa to generalizovať. Sú muži, ktorí sa v novej situácii cítia dobre a vyhovuje im, že sa od nich neočakáva, že existenčne zabezpečia rodinu. Ďalší túto pozíciu znášajú iba so škrípaním zubov a sú vyslovene v strese. A posledná skupina by na klasickom rozdelení rolí nič nemenila a ani nie je ochotná meniť a je to ich základná podmienka v partnerskom vzťahu.

Menia sa očakávania, s ktorými obaja partneri vstupujú do vzťahu. Rúcajú sa klišé a nemenné, zaužívané pravidlá o tom, že jeden má väčšie slovo ako druhý. Kvalita vzťahu však závisí na vzájomnej ochote oboch partnerov spolupracovať na postupnom budovaní vzťahu. Z tohto hľadiska je každá zmena veľmi individuálna a to, čo môže jeden vzťah skomplikovať, môže zase iný vzťah zlepšiť. Nedá sa teda jednoznačne povedať, či tieto zmeny vzťah muža a ženy zlepšujú, alebo komplikujú.