Autor @Dev

Poruchou erekcie, odborne nazývanou erektílna dysfunkcia trpí okolo pol milióna slovenských mužov. Celosvetový odhad hovorí až o 100 miliónoch mužov s erektílnou dysfunkciou, pričom ich počet sa každoročne zvyšuje. Výskyt porúch erekcie stúpa s vekom od 39% u 40 ročných mužov až po 67% u 70 ročných a starších.

Častou otázkou býva, čo považovať za poruchu erekcie? Podľa definície sa za erektilnú dysfunkciu považuje pretrvávajúca neschopnosť dosiahnuť alebo udržať erekciu, ktorá je dostatočná na vykonanie uspokojivej sexuálnej aktivity. Teda musí ísť o pretrvávajúcu neschopnosť, nie iba jednorazové zlyhanie, ktoré býva často spôsobené únavou, prepracovanosťou, alebo požitím alkoholu. Dôležitá je aj individuálna spokojnosť partnerov s priebehom pohlavného styku.

Erektilná dysfunkcia je najčastejšie spôsobená organickými príčinami. Ide predovšetkým o ochorenia ciev, nervového systému a hormonálne poruchy. Menej často sú príčinou psychické poruchy, alebo kombinácia organických a psychických príčin. Väčšina faktorov, ktoré ovplyvňujú výskyt erektilnej dysfunkcie súvisí s chronickými chorobami. Zriedkavejšie sú na príčine chirurgické výkony, úrazy, lieky, fačenie a nadmerné užívanie alkoholu.

Chronické choroby poškodzujú predovšetkým vtok krvi do penisu. Poruchou erekcie trpí približne 40% pacientov s aterosklerózou a 50% pacientov s cukrovkou. Vysoký, až 50% výskyt erektilnej dysfunkcie je u mužov s chronickými chorobami pečene, obličiek, pľúc a vysokým tlakom. Erektilná dysfunkcia môže byť tiež jedným z prvých prejavov ťažkej depresie.

Erektilná dysfunkcia je v súčasnosti dobre liečiteľná. Základnou liečbou je liečba tabletkami, podtlakovým (tzv. vákuovo-konstrikčným) prístrojom, razovými vlnami a najnovšie gelom, podávaným do vonkajšieho ústia močovej rúry. V zložitejších prípadoch sú pacienti liečení injekciami podávanými do penisu a u malej skupiny pacientov je indikovaná operačná liečba, pri ktorej sa do penisu vkladajú protézy, alebo sa chirurgicky upravuje slabý prítok, alebo nadmerný odtok krvi z penisu.

V súčasnosti teda máme k dispozícii 4 druhy tabletkových liekov na liečbu erektilnej dysfunkcie. Podľa účinnej látky sú to tadalafil, sildenafil, vardenafil a avanafil. Podľa spôsobu účinku ich zaraďujeme medzi selektívne inhibítory fosfodiesterázy 5. typu. Okrem originálnych liekov máme pre sildenafil a tadalafil dnes k dispozícii aj tzv. generiká, teda lieky s rovnakou účinnou látkou, ale väčšinou s nižšou cenou. Všetky tieto tabletkové lieky sú v liečbe porúch erekcie veľmi účinné (účinnosť cca 80%) a majú minimum vedľajších účinkov. Lieky sú dobre tolerované, z nežiadúcich účinkov sa najčastejšie vyskytli bolesti hlavy, a poruchy trávenia, v menšej miere to boli upchatie nosa a bolesti svalov. Nežiadúce účinky boli v štúdiách mierne a prechodného charakteru a pacienti kvôli nim liečbu nemuseli prerušiť. Na lieky nevzniká závislosť a po prerušení liečby je erekcia väčšinou aj bez liekov lepšia, ako pred jej začiatkom. Všetky lieky na zlepšenie erekcie sa nesmú užívať s liekmi obsahujúcimu oxid dusnatý (NO) - nitrátmi, alebo s donormi nitrátov.

Príchodom tabletkových liekov sa výrazne zvýšil počet mužov, ktorí sa do sexuálneho života úspešne vrátili. Ich účinnosť a bezpečnosť je overená mnohými vedeckými šúdiami. Veľmi účinne zlepšujú erekciu, ba podľa najnovších poznatkov sa môžu podieľať aj na predchádzaní rôznych cievnych ochorení spojených so zúžením ciev. Veľký dôraz sa u týchto liekov okrem účinnosti kladie aj na bezpečnosť. To je aj dôvod, prečo sú všetky štyri druhy liekov na lekársky predpis a nedajú sa voľne kúpiť v lekárni. Obmedzenie v používaní liekov na zlepšenie erekcie sa však týka iba malej skupiny pacientov.

Základnou podmienkou na to, aby sme pacienta s poruchou erekcie mohli liečiť je však prekonanie predsudkov a rôznych tabu, ktoré sú so sexualitou, erekciou a jej poruchami

stále spojené. Tieto predsudky nachádzame v celej spoločnosti, v laickej ale aj odbornej verejnosti. Pacienti sa musia odhodlať o svojich problémoch s lekárom hovoriť a lekári (bez ohľadu na odbornosť), by sa mali naučiť opýtať sa pacienta na problémy v jeho sexuálnom živote. Týka sa to predovšetkým pacientov ktorí trpia niektorou s chronických chorôb spojených s vyšším výskytom erektílnej dysfunkcie. Až vtedy, keď sa téma mužskej sexuality a jej porúch odtabuizuje budeme môcť liečiť pacientov s poruchami erekcie rýchlo, efektívne a vo včasných štádiách vývoja poruchy.

Rakovina semenníka sa vyskytuje najčastejšie u mladých mužov po puberte. U mužov vo veku 15-35 rokov je na prvom mieste zo všetkých zhubných nádorov. Dobrou správou je, že zhubné nádory semenníka veľmi dobre reagujú na onkologickú liečbu a v súčasnosti vieme úplne vyliečiť až 95% z nich.

Najväčším rizikovým faktorom pre vznik rakoviny semenníka je nezostúpenie semenníka do mieška. Semenník sa totiž počas vývoja dieťaťa v maternici matky začína tvoriť tesne pod obličkami a postupne zostupuje až do mieška, takže dieťa po narodení by malo mať oba semenníky bezpečne uložené v miešku. Pri poruchách vývoja semenníka sa môže zostup semenníka zastaviť a semenník sa do mieška nedostane. V súčasnosti vieme, že semenník by mal byť operačne u každého chlapca s nezostúpeným semenníkom do mieška stiahnutý najlepšie do jedného, najneskôr do dvoch rokov života. Ak sa operácia urobí neskôr, zvyšuje sa tým pravdepodobnosť vzniku rakoviny semenníka a takmer vždy sa poškodí aj tvorba spermií v semenníku, čo má za následok neplodnosť.

Medzi ďalšie rizikové faktory patrí skorý nástup puberty a sexuálneho života, čo súvisí so zvýšenou tvorbou pohlavných hormónov, zápaly a úrazy semenníka.

Nádory semenníka sú zákerné v tom, že sa pomerne dlhú dobu nemusia vôbec prejaviť. Nádor väčšinou nebolí a môže sa prejavovať iba ako nebolestivá tvrdá hrčka na semenníku, alebo zväčšenie celého semenníka. V niektorých prípadoch prídu pacienti na vyšetrenie až vtedy, keď sa nádor rozšíri zo semenníka do iných častí tela, hlavne do pľúc, alebo lymfatických uzlín v bruchu, alebo na krku, prípadne nad kľúčnou kosťou. Vtedy môže mať pacient problémy s dýchaním, môže vykašliavať krv, alebo ho môže bolieť brucho, prípadne krk. Mali sme aj prípady, že pacient prišiel na vyšetrenie až vtedy, keď si nahmatal v bruchu veľkú hrču a začínal mať problémy so stolicou. Boli to zväčšené lymfatické uzliny, ktoré dosahovali priemer až 20 cm a tlačili na tráviaci trakt.

Aj keď sa rakovina nemusí dlhú dobu prejaviť bolesťami, postihuje orgán, ktorý je dobre dostupný pre vyšetrenie. Semenník je totiž umiestnený v miešku a prehmatať ho nerobí problém lekárovi, ale ani každému mužovi, prípadne jeho partnerke. Práve preventívne samovyšetrovanie semenníka by malo byť bežné u všetkých mladých mužov po puberte. Semenník je najlepšie vyšetrovať po kúpeli, keď koža mieška zmäkne, uvoľnia sa svaly, ktoré v chlade vyťahujú semenník do slabiny, semenník sa spustí do mieška a môžeme ho veľmi dobre prehmatať. Samovyšetrovanie sa odporúča raz za 1-2 mesiace a ak muž zistí na semenníku akúkoľvek zmenu - hrčku, alebo zmenu veľkosti semenníka, mal by čo najskôr, to znamená do týždňa navštíviť urológa. Vždy je lepšie ísť na vyšetrenie s maličkosťou, ako čakať doma, hanbiť sa a zanedbať rakovinu semenníka. Samovyšetrovanie semenníkov by sa malo široko propagovať podobne, ako samovyšetrovanie prsníkov u žien. Môže totiž zachrániť veľa mladých životov. Ak sa nádor semenníkov zistí v skorom štádiu, dá sa vyliečiť takmer 100%, zanedbané nádory ale môžu muža stáť život.

Okrem prehmatania semenníka je na urologickej ambulancii, kde diagnostika a liečba zhubných nádorov semenníka patrí, potrebné urobiť aj ultrazvuk semenníka, ktorý podozrenie na nádor potvrdí, alebo vyvráti. Súčasne sa robia aj odbery krvi na nádorové markery, ktoré sú pri zhubných nádoroch semenníka takmer vždy zvýšené. Pri podozrení na rozšírenie nádoru mimo semenník je potrebné doplniť ultrazvuk a následne CT vyšetrenie brucha, prípadne pľúc, alebo krku.

Zhubný nádor semenníka je potrebné odlíšiť od zápalu semenníka, alebo nadsemenníka, ktorý je však väčšinou spojený s výraznou bolestivosťou, napuchnutím semenníka a vysokou teplotou. Podobne môže vyzerať aj hydrokéla, čo je naplnenie mieška čírou tekutinou, alebo mieškový pruh, pri ktorom sa cez slabinový kanál do mieška pretlačia črevá. V takýchto prípadoch je práve ultrazvuk rozhodujúcim vyšetrením a ak sa rakovina semeníka potvrdí, mala by čo najskôr nasledovať liečba.

Základnou úlohou urológa pri liečbe rakoviny semenníka je čo najskôr odstrániť celý semenník aj s nádorom. Operácia sa vykonáva na urologických oddeleniach a semenník sa vyberá z rezu v slabine. Dôvodom je nutnosť najprv podviazať cievy, idúce zo semenníka cez slabinu, aby sme pri manipulácii zo semenníkom nevymasírovali do krvného obehu nádorové bunky. Semenník sa potom posiela na rozbor do patologického laboratória, kde patológ zistí typ nádoru a rozsah postihnutia semenníka. Pacienta po operácii ešte väčšinou čaká ďalšia onkologická liečba. Podľa toho, o aký typ zhubného nádoru išlo musí pacient podstúpiť ožarovanie, alebo chemoterapiu. Kontrolné vyšetrenia po skončení hormonálnej liečby zahŕňajú vyšetrenie onkologických markerov a kontrolné CT vyšetrenia zamerané na metastázy nádoru v pľúcach, alebo v bruchu. V súčasnosti je chemoterapia taká účinná, že dokáže odstrániť aj pomerne veľké masy nádorových metastáz. Ak zväčšené lymfatické uzliny po liečbe nezmiznú je ich potrebné odstrániť operačne.

Účinnosť liečby zhubných nádorov semenníka je naozaj vysoká. Treba však počítať s tým, že liečbou môžu byť postihnuté aj ďalšie orgány, ktoré budú pre mladého muža po vyliečení z nádorového ochorenia dôležité. Ide predovšetkým o druhý semenník, ktorý je chemoterapiou väčšinou poškodený tak výrazne, že na niekoľko rokov prestane produkovať spermie. Preto by každý muž so zhubným nádorom semenníka mal ešte pred začiatkom chemoterapie absolvovať tzv. kryoprezerváciu spermií. Znamená to zmrazenie spermií v špeciálnej spermiovej banke, kde sa spermie uchovajú aj niekoľko rokov pre prípad, že by sa tvorba spermií v zdravom semenníku dostatočne neobnovila. Zmrazené spermie sa po rozmrazení môžu následne použiť na umelé oplodnenie.

Aj keď je zhubný nádor semenníka najčastejším zhubným ochorením u mladých mužov, v súčasnosti veľkú väčšinu pacientov s týmto ochorením vieme úplne vyliečiť. Aby bola šanca na vyliečenie čo najvyššia je potrebné nádory semenníka zachytiť a začať liečiť čo najskôr. Práve samovyšetrovanie semenníkov by malo pomôcť čas medzi vznikom nádoru a jeho liečbou čo najviac skrátiť a umožniť pacientovi návrat do plnohodnotného života ako pred vznikom nádoru.

Návod na samovyšetrenie semenníkov:

• vyšetrenie je dobré robiť po kúpeli, alebo sprchovani
• pri vyšetrovaní môže muž stáť, alebo sedieť tak, aby semenníky voľne viseli
• pravou rukou si chytíme pravý semenník a ľavou rukou ľavý semenník
• buď naraz oboma rukami, alebo postupne po jednom semenníku si prehmatáme semenník od jedného konca k druhému. Buď zhora nadol, alebo opačne
• semenník silno nestláčame, iba zľahka prejdeme po povrchu semenníka a snažíme sa zistiť, či je povrch semenníka hladký a neobsahuje nejaké hrčky
• porovnávame aj veľkosť semenníkov navzájom, mali by byť približne rovnakej veľkosti
• ak sú semenníky hladké, nebolestivé, bez hmatnej hrčky, vyšetrenie zopakujeme v 1-2 mesačnom intervale za rovankých podmienok
• ak na semenníku nahmatáme hrčku, zistíme zmenu veľkosti celého semenníka, alebo pri prehmataní semenník na niektorom mieste bolí, urýchlene navštívime urológa.

Pri vyšetrení partnerkou sú podmienky podobné, ale partnerka stojí, alebo sedí celom ku partnerovi. Pravý semenník prehmatáva ľavou rukou a ľavy pravou rukou. Vždy postupuje jemne a semenník silno nestláča, aby vyšetrenie nespôsobovalo bolesť.

Afrodiziakami nazývame prostriedky zvyšujúce sexuálnu túžbu a vzrušenie. Ich názov je odvodený od mena starogréckej bohyne lásky – Afrodity.

Afrodiziaká sa v minulosti používali z rozličných dôvodov. Mali slúžiť na získanie priazne milovanej ženy – či už s jej vedomím, alebo tajne. Využívali sa na mystické účely alebo v starých kultových rituáloch pri erotickom obcovaní. Jedným z hlavných dôvodov používania afrodiziák , bola snaha o zlepšenie, alebo obnovenie sexuálnej výkonnosti - moderne povedané, zlepšenie potencie.

Afrodiziaká používali už starí egypťania, číňania a veľmi rozšírené boli v islamskom svete. Najstarším známym afrodiziakom starých egypťanov bol sušený krokodíli penis. Používali sa aj sušené jelenie parohy, pomletý roh nosorožca, sušené samčie pohlavné orgány jeleňa získané počas ruje, jašteričie chvostíky, či ostne morských ježkov.

Väčšina súčasných afrodiziák je rastlinného pôvodu. Medzi najznámejšie patrí žeň-šeň, ktorý podľa predstáv tradičnej čínskej medicíny udržuje v rovnováhe energiu jing a jang, a tým pomáha udržovať radostný sexuálny život. Ako afrodiziakum sa používa tiež kôra zo stromu Yohimbé, z ktorej sa pripravujú opojné nápoje. Alkaloid yohimbin, ktorý obsahuje, znižuje krvný tlak, rozširuje cievy a zvyšuje prívod krvi do oblasti panvy. Je účinnou látkou známeho lieku, ktorý sa používa aj v sexuologickej praxi. Z rastlinných afrodiziák sú najobľúbenejšie koreniny, napr. čili paprika, šafrán, zázvor, bazalka, aníz, muškátovník, škorica , rozmarín,, koriander, saturejka, mäta a klinček. Ďalej sa používajú cesnak, cibuľa, špargľa, granátové jablká a datle.

Okrem toho sa používajú aj živočíšne afrodiziaká, najčastejšie španielske mušky a morské mäkkýše. Španielska muška je vlastne chrobák (Lytta vesicatoria), ktorý obsahuje kantaridín. Tento pôsobí dráždivo v oblasti močových ciest. Pre toxické vedľajšie účinky je však vo väčšine krajín tento prostriedok zakázaný. Známy je prípad francúzskej kurtizány, ktorá svojmu milencovi v snahe dobre ho v posteli rozpáliť nasypala do jedla také množstvo španielskych mušiek, až jej v kŕčoch skonal v náručí. Morské mäkkýše majú bohatý obsah jódu, selénu a železa, podporujú činnosť srdca a majú protizápalové účinky.

Špecifické postavenie má med. Aj medové týždne sú odvodené od tohto univerzálneho afrodiziaka. Zvlášť výhodné je spojenie medu s pečivom, hoc v podobe medových koláčikov, pretože pečivo a obilie sa viažu k bohyni plodnosti Ceres. Za veľmi erotizujúcu sa považuje aj čokoláda pripravená ako nápoj či čokoládový krém.

V súčasnosti už veľmi dobre vieme, že afrodiziaká potenciu nezlepšujú. Na to nám slúžia iné, naozaj účinné lieky. Afrodiziaká môžeme preto odporúčať iba pacientom s poruchami libida a orgazmu.

 

• ochorenia infekčnej etiológie exogénneho alebo endogénneho pôvodu, ktoré vzniknú v príčinnej súvislosti s pobytom pacienta v zdravotníckom (lôžkovom i ambulantnom) zariadení
• incidencia – na Slovensku cca 1% hospitalizovaných pacientov, 40% tvoria IMC
• Príčiny:

 

– subjektívne – nedostatočný štandard a informovanosť personálu, pacientov, resp. oddelenia

– objektívne - nedostatočná profylaxia, nedostatočné vybavenie jednorazovým materiálom, prístrojmi, technikou, personálom a technickými možnosťami

 

• Prameň nákazy:

 

– endogénny (pacient)

– exogénny – kontaminovaný ošetr. personál, iný pacient, návšteva

– kontaminovaný zdrav. materiál, nástroje a prístroj. technika

 

• patogenéza - interakcia medzi obranyschopnosťou hostiteľa a virulentnými faktormi mikroorganizmu
• patogén - vniknúť do organizmu hostiteľa, adherovať, invadovať do tkanivá, odolať obrane hostiteľa a indukovať poškodenie tkaniva.
• rezistencia na ATB - približne polovica je spôsobená rez. kmeňmi baktérií

 

NI po katetrizácii moč. mechúra

 

• 80% NI súvisí s PK:

 

• jednorázové cievkovanie - riziko infekcie u mužov 5%, žien 20% (neodporúča sa ATB profylaxia okrem rizik. pacientov)

• permanentný katéter - každý deň hospitalizácie 5-10% riziko bakteriúrie – prevencia – sterilná manipulácia, uzavreté drenážne systémy

• dlhodobá drenáž ( viac ako 3 týždne) – je možné akceptovať bakteriálnu kolonizáciu moč. ciest a ATB liečba je indikovaná iba v prípade symptomatickej infekcie.

• suprapubická drenáž:

- nižšie riziko prostatitídy a epididymitídy

- prednosť pred PK najmä pri traumat. lézii miechy

Prevencia

 

• prísna asepsa pri diagnostických a liečebných zákrokoch
• izolácia a liečba infikovaných pacientov
• pri výskyte NI – epidemiologický rozbor prostredia s následnými protiepidemickými opatreniami

 

Zhubné nádory močového mechúra majú významné miesto v histórii štúdia epidemiológie a etiológie profesijných nádorov. Dokonca ide o prvú malignitu, pri ktorej sa dokázal priamy vzťah k expozícii karcinogénom v pracovnom prostredí. Neskôr bolo identifikované celé spektrum chemických látok v pracovnom a celkovom vonkajšom prostredí človeka zodpovedných za vznik zhubných nádorov tejto lokalizácie, z ktorých najvýznamnejším je fajčenie.

Zhubné nádory močového mechúra patria medzi najčastejšie malignity močového systému najmä u mužov, u ktorých sú v celosvetovom meradle na ôsmom mieste a predstavujú 4,7% všetkých novozistených malígnych ochorení. Na Slovensku predstavujú 3,9% novozistených zhubných nádorov u mužov a 1,4% u žien. Na úmrtnosti v dôsledku malígneho ochorenia sa podieľajú 3,2% u mužov a z celkového počtu žien.

Asi 43% karcinómov močového mechúra nemá presnú lokalizáciu a 13% zaberá viac ako jednu sublokalizáciu. V prípadoch výskytu nádoru iba v jednej sublokalizácii, bola väčšina, až 40% lokalizovaná na bočných stenách a najmenej, iba 3% na prednej stene.

Z hľadiska geografickej distribúcie sa najviac karcinómov močového mechúra vyskytuje vo vyspelých štátoch severnej Ameriky a západnej Európy (viac ako 15/100 000 mužov), menej v Austrálii a východnej Európe (10-15/100 000 mužov) a najmenej v krajinách Ázie okrem Japonska a južnej Ameriky okrem Brazílie. Vo väčšine európskych krajín je pomer ochorení mužov a žien 5:1 a viac v neprospech mužov. Pomerne vysoký výskyt sa zaznamenal aj v endemických oblastiach zamorených parazitom Schisostoma haematobium v severnej Afrike a na Blízkom Východe.

Incidencia zhubných nádorov močového mechúra v čase narastá, a to u mužov zhruba o 1% ročne. Pripisuje sa to nielen zvyšujúcemu sa pôsobeniu rizikových faktorov a zlepšeniu diagnostiky, ale aj tendencii patológov klasifikovať ako malígne neinvazívne papilárne nádory. Na druhej strane mortalita najmä vo vyspelých krajinách poklesla, čo možno pripísať pokrokom v diagnostike a liečbe tohto ochorenia. Na Slovensku incidencia a mortalita za posledných 30 rokov pomaly, ale trvale stúpali, pričom v prípade mortality sa zaznamenala tendencia k stabilizácii iba v posledných rokoch.

Výskyt a mortalita zhubných nádorov močového mechúra rastie s vekom. Toto ochorenie je veľmi zriedkavé pred 35. rokom života, v 2/3 prípadov sa vyskytuje u osôb 65-ročných a starších. U mužov incidencia a mortalita prudko stúpa so zvyšujúcim sa vekom a vrcholí u 80-ročných a starších. U žien incidencia s vekom tiež narastá, ale na podstatne nižších hodnotách s tendenciou k poklesu v najvyšších vekových skupinách. Karcinómy mechúra z prechodného epitelu sú veľmi vzácne v prvých dvoch dekádach života.

Päťročné prežívanie pacientov so zhubným nádorom močového mechúra varíruje. V USA je to od 87% u pacientov diagnostikovaných v skorom, lokalizovanom štádiu, do 9% u pacientov so vzdialenými metastázami. V lokalizovanom štádiu ochorenia majú lepšiu prognózu belosi a muži, v porovnaní s černochmi a ženami, kým v pokročilom štádiu ochorenia sa nezistili podstatné rozdiely. Na Slovensku dosahovalo 5-ročné prežitie 58% mužov a 54% žien diagnostikovaných v rokoch 1985-89.

Z rizikových faktorov zhubných nádorov močového mechúra patrí k najdôležitejším profesijná expozícia karcinogénom a fajčenie. Posledné prieskumy ukázali, že 21-25% karcinómov močového mechúra u belochov a 27% u černochov možno pripísať expozícii karcinogénom v zamestnaní, pričom latentná doba môže dosiahnuť až 50 rokov. Pri veľmi selektívnej expozícii až u 100% exponovaných pracovníkov vznikli karcinómy močového mechúra, pričom ako výnimočne silný karcinogén sa ukázali postupne benzidín, 2-naftylamín a 4-aminobifenyl. Neskôr počet týchto karcinogénov stúpol na 5, pričom niektoré z nich našli použitie i vo farbách na vlasy. Celkovo sú v súvislosti s uvedenými chemikáliami, prítomnými vo farbách ohrození rizikom vzniku týchto nádorov najmä pracovníci zamestnaní pri výrobe farieb, spracovaní koží, gumárenskom a textilnom priemysle, maliari a kaderníci. Zákaz používania 2-naftylamínu platný asi 40 rokov, spolu s so striktným dozorom pri používaní ostatných arylamínov prispel k podstatnému obmedzeniu profesijnej expozície najmä vo vyspelých štátoch. Spojitosť so zamestnaním a rizikom vzniku zhubných nádorov močového mechúra bola v menšom alebo väčšom rozsahu dokázaná aj v ďalších zamestnaniach. Z ďalších karcinogénov prichádzajú do úvahy aj polycyklické aromatické uhľovodíky, azbest, arzén a iné.

Fajčenie cigariet sa pokladá za hlavnú, ako aj všeobecne a jasne dokázanú príčinu karcinómov močového mechúra. V rôznych krajinách sa fajčeniu pripisuje 1/3 až 1/2 zhubných nádorov močového mechúra u mužov a 1/4 u žien. Fajčiari majú 2-3-násobné vyššie riziko vzniku týchto nádorov v porovnaní s nefajčiarmi, riziko sa zvyšuje s dĺžkou fajčenia a s počtom vyfajčených cigariet. U fajčiarov cigariet bez filtra je riziko o 35-50% vyššie v porovnaní s fajčiarmi cigariet s filtrom. Inhaláciou dymu hlboko do pľúc sa riziko zvyšuje asi o 30-40%. Zanechaním fajčenia sa postupne riziko vzniku týchto nádorov znižuje, pričom k najvýraznejšiemu poklesu rizika dochádza počas prvých 2-4 rokov nefajčenia a potom sa už zásadne nemení. Fajčenie fajok, cigár a žuvanie a šnupanie tabaku nepreukázalo vo väčšine štúdií zvýšené riziko. Mechanizmus, ktorým fajčenie cigariet vedie ku vzniku zhubných nádorov močového mechúra nie je zatiaľ do detailov objasnený. Prítomnosť niektorých arylamínov v cigaretovom dyme, najmä 2-naftylamínu a 4-aminobifenolu, i keď v malých množstvách poukazuje na ich pravdepodobne hlavnú úlohu v tomto procese.

Z ostatných rizikových faktorov ide predovšetkým o urologické ochorenia ako napríklad infekcie močového mechúra a lieky a liečebné postupy. Vplyv dietetických faktorov, ako káva a umelé sladidlá sa u ľudí nepotvrdil.

Aký vplyv môže mať SM na mužskú sexualitu?
SM môže postihovať všetky základné piliere mužskej sexuality - libido, erekciu aj ejakuláciu. Vzhľadom na to, že veľa ľudí si tieto pojmy často mýli a zamieňa, v prvom rade treba povedať, že libido znamená rozkoš, milostnú túžbu a chuť, pojem erekcia označuje stoporenie pohlavného údu, teda penisu a ejakulácia je výron semena ako vyvrcholenie pohlavného aktu. Zatiaľ, čo porucha, alebo zníženie libida nastáva u väčšiny chronicky chorých ľudí a súvisí predovšetkým s pocitom choroby a s ňou súvisiacich obmedzení v bežnom živote, poruchy erekcie a ejakulácie sú u pacientov s SM spôsobené základným ochorením, teda zmenami v nervovom systéme.

Čo sa dá robiť pri objavení sa prvých príznakov poruchy erekcie?
Prvé príznaky poruchy erekcie (odborne nazývané erektílna dysfunkcia) sú u väčšiny pacientov s SM dobre liečiteľné. Aj u tohto ochorenia platí, že čím skôr pacient za lekárom príde tým jednoduchšie a rýchlejšie je porucha liečiteľná. Závisí samozrejme aj od závažnosti a rozsahu neurologického poškodenia, ale v zásade je možné zlepšiť erekciu u takmer každého pacienta.

Veľa ľudí sa však hanbí o poruchách erekcie so svojím lekárom hovoriť. Čo majú robiť v takomto prípade?
Sexualita je veľmi intímna záležitosť a veľa ľudí v našej spoločnosti má problém o svojej sexualite otvorene hovoriť. Aj v takom prípade je v súčasnosti možné dozvedieť sa ako svoj problém riešiť a to dokonca anonymne. Slovenská sexuologická spoločnosť zriadila pred rokom telefonickú linku s názvom Modrá linka Slovenskej sexuologickej spoločnosti s univerzálnym číslom 018 218 , na ktorej sa 24 hodín denne môže volajúci dozvedieť o tom čo to porucha erekcie je, ako sa prejavuje a aké sú možnosti liečby. Na linke je dokonca aj návod ako začať komunikáciu o tomto chúlostivom probléme so svojím lekárom. V pracovných dňoch v čase od 15.00 do 19.00 hod poskytuje na linke poradenstvo lekár –sexuológ, ktorý každému odpovie na jeho konkrétny problém. Na linke sa môže volajúci tiež dozvedieť kontakty ( mená, adresy a telefónne čísla) na sexuológov na celom Slovensku. Na linku sa dá dovolať bez predvoľby a za hovor sa platí ako za hovor v I. tarifnom pásme.

Pre pacientov s prístupom na internet Slovenská sexuologická spoločnosť zriadila internetovú stránku s adresou www.potencia.sk, kde majú možnosť získať informácie o poruchách erekcie a možnostiach ich liečby. Na stránke je zriadená aj on-line poradňa, v rámci ktorej sexuológovia odpovedajú na konkrétne otázky o poruchách súvisiacich so sexualitou.

Aké sú teda súčasné možnosti liečby porúch erekcie?
Liečba porúch erekcie je v súčasnosti rozdelená do troch línií. Na prvom mieste je liečba tabletkami tzv. perorálna liečba. V súčasnosti u pacientov s SM prichádza do úvahy prakticky iba známa Viagra. Je to účinný liek, ktorý je na predpis, ale môže ho predpisovať každý ambulantný lekár. Dosahuje účinnosť až okolo 80% . Berie sa 0,5-1 hod pred plánovaným stykom a účinkuje 4-5 hodín, to znamená, že v prípade dobrého účinku umožňuje aj niekoľko erekcií po sebe. Pacient si hradí celú hodnotu lieku sám, pričom cena jednej tabletky sa pohybuje v rozmedzí 400-500 Sk. Do prvej skupiny prostriedkov na liečbu porúch erekcie patrí aj tzv. vákuová pumpa ( odborne: vákuovo-konstrikčná pomôcka). Je to plastový valec, na ktorý je pripojená pumpička. Valec sa nasadí na penis, pumpou sa z neho odsaje vzduch a v dôsledku podtlaku sa do penisu nasaje krv. Následne sa na koreň penisu nasadí gumička, ktorá stiahne cievy a zabráni úniku krvi z penisu do tela. Takýto prístroj umožňuje erekciu v trvaní 30 minút, potom sa musí gumička z penisu stiahnuť. Celú hodnotu prístroja si pacient hradí sám a cenové relácie sú od 500 Sk až do 8000 Sk, pričom so stúpajúcou cenou rastie aj kvalita a spoľahlivosť prístroja.

Pokiaľ pacient nedosiahne uspokojivú erekciu pomocou Viagry alebo vákuovej pumpy, odporúča sa použiť prostriedky patriace do druhej línie liečby. Z týchto sú na Slovensku dostupné injekcie, ktoré obsahujú Prostaglandín E1 a pacient si ich pichá priamo do penisu. Aj keď to pôsobí dosť odstrašujúco, vpich nie je bolestivý. Na aplikáciu lieku sa používajú inzulínové striekačky so zatavenou veľmi jemnou ihlou. Pacient absolvuje nácvik autoaplikácie a výber vhodnej dávky lieku u sexuológa a potom si liek aplikuje do penisu sám, cca 15 minút pred stykom. Injekcie sú veľmi účinné (až 90%) a umožňujú erekciu trvajúcu 0,5 – 2 hodiny. V prípade, keď si pacient nie je schopný injekciu aplikovať pre tras rúk, alebo poruchy motoriky sám, je možné, aby liek aplikovala partnerka. Liek je na predpis a doplatok pacienta v súčasnosti predstavuje cca 400 Sk na ampulku.

Poslednú, tretiu líniu liečby tvoria operačné metódy. Pacientom, u ktorých boli prvé dve línie liečby neúspešné, je možné operačne do penisu vložiť protézu. Je to valec z plastu, ktorý je asi v strede svojej dĺžky ohybný. Umožňuje pohlavný styk, penis je však prakticky stále stoporený. Protézy nie sú vhodné u pacientov s poruchami močenia, hlavne u tých, ktorí v budúcnosti môžu potrebovať endoskopické vyšetrenie, alebo liečbu. Cena páru protéz je cca 50-70 000 Sk. Komfortnejšie a praktickejšie sú takzvané nafukovateľné protézy, pri ktorých sa penis stoporí na základe premysleného mechanického systému, ktorý reguluje sám pacient. Pre vysokú cenu – okolo 300 000 Sk sú však u nás prakticky nedostupné.

Je nutné, aby mal pacient pri návšteve sexuológa poukaz od spádového lekára?
Samozrejme, nie je to nutné. Vzhľadom na intímny charakter problémov, každý sexuológ vyšetrí pacienta aj bez poukazu.

M. Hrivňák¹, L. Bobák², Z. Kladeková², A. Halagovec³, M. Iláš^1
1Urologická klinika FNsP a LF UPJŠ Košice
²Združená tkanivová banka FNsP a LF UPJŠ Košice
³Dermatovenerologická klinika FNsP a LF UPJŠ Košice

Cieľ
Po chlamýdiovej epididymitíde sa neplodnosť vyvíja u každého piateho muža. U  mužov môžu mať lokálne zápaly v urogenitálnej oblasti spôsobené chlamýdiami za následok zníženie pohyblivosti, počtu spermií až nekrozoospermiu. Z morfologických zmien sú najčastejšie patológie hlavičky spermií a bičíka. Cieľom práce bolo zhodnotiť súvislosť medzi chlamýdiovou infekciou a zmenami v morfológii spermií.

Metodika
V rokoch 1998-2000 sme na prítomnosť Chlamydia trachomatis v urogenitálnom trakte vyšetrili metódami ELISA a imunofluorescenčne 102 mužov z neplodných manželstiev. U všetkých pacientov sme vyšetrili spermiogram podľa manuálu WHO a morfológiu spermií sme hodnotili „striktnou metódou“.

Výsledky
V 59(58%) prípadoch bol nález Chlamydia trachomatis pozitívny, 43(42%) mužov malo nález negatívny. Zistili sme štatisticky významnú súvislosť medzi chlamýdiovou infekciou a výskytom patológií bičíka (p=0,03). Podobne, aj súčasný výskyt patológií bičíka a hlavičky spermií bol u pacientov s chlamýdiovou infekciou na hranici štatistickej významnosti (p=0,05).

Záver
Vysoký výskyt chlamýdiových infekcii u mužov s patologickým spermiogramom a štatisticky významná súvislosť medzi chlamýdiovou infekciou a výskytom predovšetkým patológie bičíka poukazuje na význam vyšetrovania a liečby infekcií spôsobených Chlamydia trachomatis u infertilných mužov.